Majster
Anonymný Majster z Okoličného patril k najlepším maliarom stredoeurópskej neskorej gotiky, jeho umelecká identita je však pre verejnosť takmer neznáma. Pomenovaný je „núdzovo“ podľa svojho najvýznamnejšieho diela - Hlavného oltára kláštorného kostola františkánov-observantov v Okoličnom. Jeho jednotlivé obrazy sú rozptýlené po rôznych zbierkach na Slovensku aj v zahraničí, niektoré chýbajú úplne. Majster z Okoličného bol súčasníkom – a kolegom – Majstra Pavla z Levoče, dá sa mu pripísať rad výnimočných obrazov, a predsa takmer upadol do zabudnutia. Kvalitou svojej tvorby však prevyšoval štandard špišského maliarstva okolo roku 1500 a zároveň ho tak spoluvytváral.
Pojem „Majster z Okoličného“ skôr než konkrétneho umelca označuje dielenskú jednotku, ktorá zahŕňala viacero stolárov, sochárov, maliarov či pozlacovačov. Neskorogotické oltáre vznikali kolektívnou tvorbou a nie je v ich prípade jednoduché identifikovať konkrétneho autora tej-ktorej súčasti. Tak ako v prípade iných maliarov a sochárov okolo roku 1500 v strednej Európe, Majster z Okoličného neváhal zostavu svojej dielne ad hoc prispôsobovať rozsahu objednávky a podobným spôsobom zrejme aj sám prijímal členstvo v iných dielňach.
V priaznivej situácii, ktorú približne medzi rokmi 1480 – 1520 zaznamenalo oltárne umenie na Spiši, nebola núdza ani o objednávky, ani o peniaze, a tiež o narastajúcu konkurenciu. Dielňa Majstra z Okoličného dokázala relatívne rýchlo reagovať na vzrastajúci dopyt po veľkých a spektakulárnych oltároch, no zároveň pritom rozlišovať špeciálne požiadavky objednávateľov. V tomto období však ešte nebolo bežné signovať obrazy a aj preto je zrejme najspoľahlivejším identifikačným znakom Majstra samotný výtvarný štýl, o ktorého zmapovanie sa výstava pokúša.
Majster z Okoličného patril medzi umelcov, ktorí dokázali umne adaptovať výtvarné inovácie západnej Európy. Väčšina jeho obrazov sa vyznačuje atraktívnou syntézou nizozemskej neskorej gotiky (krajina s architektúrou, selektívny záujem o popisné detaily) s talianskou renesanciou (psychologizujúce výrazy postáv, jemné lazúry atď). V procese rýchlej produkcie tabuľových obrazov mu pomáhali hojné figurálne citáty z nemeckých grafických listov, predovšetkým od Israhela van Meckenem a Martina Schongauera; obraz krajiny na jeho tabuliach mohli zase ovplyvniť zbierky typu Kronika sveta alebo cestopisné príručky s drevorezmi. Na druhej strane dielo Albrechta Dürera, v tom čase už etablovaného a známeho umelca, Majster z Okoličného takmer ignoroval – pravdepodobne bolo preňho vtedy až príliš moderné.
Napriek častým grafickým inšpiráciám nebol Majster z Okoličného žiadny kopista, svoje kompozície zostavoval veľmi kreatívne a jeho štýl možno rozoznať aj v prípade prác, na ktorých sa podieľal spolu s ďalšími majstrami zo svojho okruhu.
Pôsobenie
Spišská Kapitula
Základné atribúty štýlu Majstra z Okoličného sa prvýkrát objavujú na Oltári Korunovania v Spišskej Kapitule. Toto najdôležitejšie cirkevné centrum na Spiši prešlo počas druhej polovice 15. storočia rozsiahlou prestavbou a získalo novú a omnoho honosnejšiu výzdobu – sochy, mobiliár v dreve i textile a najmä nové oltáre s výzdobou, do ktorej už rázne prenikali progresívne prvky nizozemského maliarstva. Pri tejto príležitosti sa mohla sformovať dielňa – možno ad hoc zorganizovaná skupina maliarov (medzi nimi aj Majster z Okoličného) – ktorú svojou oltárnou objednávkou poveril palatín Štefan Zápoľský.
Zrejme nešlo o dlhodobo pôsobiaci ateliér, jednotlivých maliarov tohto kolektívu čoskoro nachádzame pracovať samostatne: vedľa Majstra z Okoličného k nim patril Majster z Hrabušíc, pravdepodobne aj Majster Oltára sv. Antona v Spišskej Sobote – neskôr jeden z najprogresívnejších maliarov na Spiši – ako aj hlavný majster tamojšieho Oltára sv. Anny. Rad ďalších umelcov mohol s ateliérom kapitulského oltára spolupracovať a neskôr – v závislosti od množstva ďalších objednávok – migrovať medzi dielňami spomenutých popredných osobností spišského maliarstva po roku 1500.
Bardejov
Štýl Majstra z Okoličného rozoznávame čoskoro aj na iných oltároch a obrazoch, a to v relatívne veľkom geografickom rozpätí. Oltár Panny Márie, sv. Mikuláša a sv. Erazma vo farskom Kostole sv. Egídia v Bardejove, na ktorom ešte spolupracoval s Majstrom z Hrabušíc, patrí medzi prvé práce s charakteristickými znakmi, neskôr rozvinutými aj v Okoličnom – pozlátené brokátovanie, maliarsky prepracované postavy a tváre s koncentrovanými pohľadmi a starostlivo modelovanými svetlými inkarnátmi.
Oltár stojí v severnej lodi kostola. Pôstna strana (s väčším prispením Majstra z Hrabušíc) zobrazuje scény zo životov sv. Mikuláša, sv. Erazma a sv. Vavrinca – ich zázraky a martýriá. Odohrávajú sa na pozadí modrej oblohy so zlatými hviezdami a sú oproti sviatočnej strane ponurejšie a (napriek náročnému vertikálnemu formátu) oveľa naratívnejšie. Postavy majú jednoduché, avšak modelačne prepracované tváre so živými očami, miestami i s istou mierou individualizácie.
Sviatočná strana zobrazuje v našej oblasti veľmi ojedinelý cyklus Smrti Panny Márie – Zvestovanie smrti, Odovzdávanie palmovej ratolesti sv. Jánovi, Nesenie tela Panny Márie a Ukladanie do hrobu. Keďže príbeh Máriinej smrti v Novom zákone absentuje, z hľadiska obsahu ako zdroj pravdepodobne poslúžila Legenda aurea (zbierka životopisov svätých), ktorá tému už v 13. storočí spracovávala z rôznych apokryfných prameňov. Pozadie sviatočnej strany tvorí brokátovanie, ktoré akoby si vyžiadalo aj odlišný figurálny štýl s väčším dôrazom na tváre postáv a ich pokožku. Tento štýl začínajú maliari v dielni Majstra z Okoličného preferovať čoraz viac.
Rozdielnosť pôstnej a sviatočnej strany naznačuje odlišné maliarske temperamenty dvoch zúčastnených majstrov, ktoré čoskoro vyústia do samostatných ateliérov.
Smrečany
Spolu s ďalšími maliarmi sa Majster z Okoličného podieľal na oltárnych triptychoch pre zemepanský kostol Očisťovania Panny Márie v Smrečanoch – Oltár sv. Anny Samotretej (matky Panny Márie) a Oltár sv. Mikuláša a sv. Martina. Oba oltáre majú datovanie 1510 a dnes sú umiestnené pri východnej stene hlavnej lode chrámu. Jednoznačný „dámsky“ tón ikonografie oltára sv. Anny v kontraste s „pánskym“ pendantom – Oltárom sv. Martina a sv. Mikuláša naznačuje rozdelenie priestoru kostola na výhradne ženskú a mužskú časť – s oltármi „svojich“ patrónov pred očami.
Oltár sv. Anny v zatvorenom stave ukazuje štyri epicky poňaté scény zo života sv. Alžbety Uhorskej – azda najpopulárnejšej lokálnej svätice neskorého stredoveku. V otvorenom stave ukazuje oltár mnohofigurálne kompozície svätého príbuzenstva – fiktívneho rodokmeňa Panny Márie. Pôstna (zatvorená) strana je opäť výrazne naratívnejšia a odohráva sa na pozadí modrej oblohy, zatiaľ čo sviatočná (otvorená) strana využíva pozlátené brokátovanie a sústredí sa viac na spracovanie jednotlivých postáv a ich odevov. Obsahom predely (spodnej časti) oltára je polpostava Krista v hrobe s rozpaženými rukami a s dvoma anjelmi po stranách, prezentujúcimi Telo Krista divákovi. Scénu dopĺňajú postavy Bolestnej Panny Márie, sv. Jána Evanjelistu a erb rodiny donátora oltára Krištofa zo Smrečian. Oltár je pozoruhodný svojou komplexnou ikonografiou, ktorej sa venujeme v tretej sekcii webstránky.
Na Oltári sv. Martina a sv. Mikuláša sú okrem titulárnych svätcov zobrazení aj ďalší cirkevní otcovia a mučeníci – sv. Hieronym v červenom klobúku (titulný obrázok sekcie), sv. Gregor, sv. Ambróz, sv. Augustín, sv. Krištof s Ježiškom na pleci a sv. Sebastian prepichnutý šípmi. Štýl Majstra z Okoličného je na tomto oltári rozoznateľný na prvý pohľad: patrí k nemu suverénna figurálna kompozícia, autor však neostáva pri kopírovaní postáv, maliarsky ich dotvára do živých a presvedčivých celkov. Drapérie sú zachytené až manieristickým spôsobom, brokáty plášťov (sv. Mikuláš, sv. Ambróz) sugerujú materiálnosť drahej tkaniny. Kým mužský akt sv. Sebastiana nezaprie záujem o anatómiu ľudského tela, tváre svätcov vypracované s nemenším zaujatím miestami pripomínajú konkrétne postavy (sv. Krištof je možno podobizňou donátora Krištofa zo Smrečian) a naznačujú ich psychológiu. Prírodná krajina obsahuje niekoľko botanických detailov a zaujímavo znázornenú vodnú plochu, v ktorej stojí sv. Krištof.
Predela oltára je na neutrálnej belasej ploche vyzdobená motívom dvojice anjelov držiacich Veronikino rúško s tvárou Krista a honosným erbom rodiny Smrečianskych.
Okoličné
Oltárne retabulum v Okoličnom (vytvorené v rozmedzí rokov cca 1500 – 1510) pre nášho maliara zrejme predstavovalo prvú naozaj samostatnú objednávku, kvôli ktorej sa ale musel obklopiť viacerými spolupracovníkmi z iných remeselných oblastí. Koordinátorom jednotlivých prác a fáz výzdoby v Okoličnom bol zrejme Majster Pavol z Levoče, ktorý v tom čase dokončoval minimálne dva ďalšie veľké oltáre v Levoči a Banskej Bystrici a disponoval veľkým množstvom pomocníkov.
Hlavný oltár v Okoličnom je najmenej zachovaným dielom spomedzi Majstrovej tvorby – bol rozobraný a nahradený dnešným barokovým oltárom už v 18. storočí. Jednotlivé obrazy oltára sú rozptýlené v rôznych verejných a súkromných zbierkach a viaceré sú pravdepodobne navždy stratené.
Obrazy, ktoré sa zachovali naznačujú, že pozlátené brokátovanie tentokrát zdobilo pozadie všetkých (aj exteriérových) scén na oboch stranách oltára. Sviatočná strana bola podľa zachovaných častí zrejme venovaná detstvu Ježiša a sprievodným scénam (Zvestovanie, Narodenie, Klaňanie troch kráľov, Predstavenie v chráme). Pôstna strana zobrazuje Pašiový cyklus začínajúci Poslednou večerou a končiaci Zmŕtvychvstaním Krista.
Väčšina scén pôsobí pochmúrnejším dojmom než v prípade ostatných oltárov a využíva zemitejšiu farebnú paletu. Pre množstvo (najmä vedľajších postáv) môžeme nájsť paralely v súdobej grafickej tvorbe, zreteľná je však snaha o ich emocionálny výraz. Prírodná krajina na pozadí pašiových scén kombinuje zemité pahorky, vegetáciu a mestskú architektúru a patrí medzi vôbec najprogresívnejšie prvky Majstrovej tvorby.
Viac o jednotlivých scénach oltára, ich kompozícii a procese výroby sa dočítate v samostatnej sekcii Oltár.
Košice
Po roku 1510 na nejaký čas stopa po maliarovi zmizla. Možno spolupracoval na menších objednávkach, možno sa len nezachovali práve tie oltáre, ktoré jeho dielňa vytvorila. Spoľahlivo sa objavil znova až v roku 1516, keď datoval jeden z najkrajších oltárov Dómu sv. Alžbety – Oltár Navštívenia Panny Márie, ktorý prekvapí svojou pestrosťou a farebnými kontrastmi. Išlo pravdepodobne o donáciu košického kupca Michala Güntherta a dielňa Majstra z Okoličného sa tu javí už ako pomerne mobilný ateliér, pracujúci tak pre cirkevných ako aj svetských objednávateľov.
Sviatočná strana Oltára Navštívenia Panny Márie pozostáva zo štyroch mariánskych výjavov: Zvestovanie, Narodenie, Klaňanie troch kráľov a Útek do Egypta. Na pôstnej strane sa nachádzajú sv. Katarína, sv. Barbora, sv. Ján Krstiteľ a sv. Ján Evanjelista. Kým pozlátené brokátovanie sviatočnej strany rozvinutiu krajinnej kulisy v pozadí bránilo, krajiny na štyroch obrazoch pôstnej strany sú vystavané vo viacerých plánoch, husté lesy sa kombinujú s tenkými, solitérne stojacimi stromami. Medzi skalami a vrchmi sa objavujú hrady, usadlosti, mosty či celé mestá. Postavy majú malebné tváre až na hranici renesančného portrétu, svojimi zasnenými pohľadmi sa skôr uzatvárajú do obrazového priestoru, než aby hľadali kontakt s divákom.
Oltárna archa spočíva na pomerne masívnej predele. Jej stredobodom je polpostava Krista pred hrobom po stranách s Bolestnou Pannou Máriou a sv. Jánom Evanjelistom. Za Ježišom vidieť nástroje umučenia (arma Christi): kríž, kopiju, tyč so špongiou, bič a rutu. Skupinu po stranách uzatvárajú polpostavy sv. Margity s drakom vpravo a archanjela sv. Michala s váhami v ruke vľavo. Kristus, Panna Mária i sv. Margita svoje pohľady intenzívne upierajú na diváka. Kým pri rozsiahlejších oltárnych prácach ateliéru narážame na problém deľby práce medzi jednotlivých maliarov, v prípade košickej predely prakticky niet pochýb o tom, že jej autorom bol sám Majster z Okoličného. Nielen všetky tváre protagonistov, ale tiež jemná modelácia rúch, gestá a subtílne detaily patria k tomu najkvalitnejšiemu, čo sa z tvorby jeho dielne dodnes zachovalo.
Žiarivé farby oltára (rehabilitované ostatným reštaurovaním), atmosferické krajinné pozadia a fyziognómia najdôležitejších postáv dovoľujú maľby oboch oltárov pripísať tomu istému vedúcemu umelcovi, ktorý sa vo svojom neskorom diele prejavil ako suverénny kolorista.
Košický oltár je posledným známym dielom Majstra z Okoličného. Podobne ako u iných umelcov na začiatku 16. storočia, aj u neho ostane záhadou, kam po poslednom datovanom diele z roku 1516 zmizol. V prostredí Košíc sa zrejme na sklonku svojej kariéry usídlil na dlhšie a zjavne ešte stihol vyškoliť niekoľko kvalitných nasledovníkov. Na východnom Slovensku zanechal Majster z Okoličného výraznú stopu - inšpiroval napr. maliara tabule s Krstom Krista a Mučením sv. Jána v Dóme sv. Alžbety v Košiciach alebo Monogramistu L.A. – maliara slávnej, tzv. Rožňavskej Mettercie z roku 1513.
Aj pri predpokladanej strate veľkého množstva oltárov, nehovoriac o svetských obrazoch, predsa len je zvláštne, že Majster z Okoličného sa so svojou dielňou (dielňami?) na scéne preukázateľne udržal len čosi cez desať rokov. Či už na Spiši alebo v okolí Košíc, Bardejove alebo v Prešove, prostredie bohatých východoslovenských miest ponúkalo dostatok príležitostí ešte minimálne jedno desaťročie.
Hospodárska konjunktúra spišských miest a ich topografická aj geopolitická otvorenosť umožnili nárast počtu objednávok spektakulárnych oltárov a zamestnávanie čoraz väčšieho množstva umelcov. Umelecké dielne postupne zvyšovali svoju efektivitu a využívali drahšie technológie, zároveň sa však nebáli experimentovať s výberom a spracovaním námetov. Dielne boli taktiež navzájom prepojené migráciou jednotlivých umelcov, prinášaním a spracovávaním nových podnetov zvonku, predovšetkým z oblasti nizozemského a nemeckého maliarstva a grafiky. Výtvory spišských sochárskych a maliarskych dielní začali čoskoro plniť tiež kostoly v Above, Šariši alebo na Liptove.
Umelecké kvality Majstra z Okoličného rozoznala odborná literatúra už pred vyše sto rokmi. Generácie historikov umenia, predovšetkým z Maďarska a zo Slovenska, sa odvtedy zaoberali jeho dielom. Záujem špecialistov o Majstra z Okoličného akceleroval po roku 1989, teda v čase otvorenia hraníc, vrátane hraníc humanitných vied. Jeho obrazy sa začali oveľa intenzívnejšie vystavovať a výskum z oblasti gotického umenia Slovenska sa čoraz viac publikoval v širšom stredoeurópskom kontexte.
V neposlednom rade sa po roku 1990 tabule z okruhu Majstra z Okoličného začali intenzívnejšie skúmať aj technologicky, čo súviselo s ich postupným reštaurovaním.
História reštaurovania oltárov Majstra z Okoličného:
- Oltár Korunovania Panny Márie v Spišskej Kapitule: 1976 – 1977, dokumentácia v 1997
- Triptych sv. Anny zo Smrečian: 2009
- Ukrižovanie z okoličnianskeho oltára, Slovenská národná galéria: 2010
- Oltár Panny Márie a sv. Erazma v Bardejove: 2013 – 2014
- Oltár Navštívenia Panny Márie v Košiciach: 2010 – 2013, dva tabuľové obrazy z tamojšieho Východoslovenského múzea: 2013
- Druhý triptych zo Smrečian zasvätený sv. Martinovi a sv. Mikulášovi: 2017 (prebieha)
Je možné predpokladať, že aj v budúcnosti bude Majster z Okoličného pevnou súčasťou nateraz len imaginárneho korpusu gotického tabuľového maliarstva Slovenska.
